Zaujímavosti regiónu:

 

Prírodné

 

Národný park Nízke Tatry

 

Národný park Nízke Tatry je najrozsiahlejším národným parkom na Slovensku, vyhláseným v roku 1978. Najznámejším a najvyšším vrcholom Kráľovohorskej časti je masív Kráľovej hole, ktorá je prameniskom štyroch slovenských riek, Hrona, Váhu, Hornádu a Hnilca. Vo flóre národného parku Nízke Tatry prevažujú horské druhy, ale významné zastúpenie majú aj vysokohorské (alpínske) rastliny. Do častí územia nachádzajúcich sa v údolí Hrona (menej i Váhu) prenikajú tiež druhy teplomilné a suchoznášajúce druhy. Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok podmieňuje i zloženie fauny. Je to perspektívne územie najmä pre veľkých cicavcov, predovšetkým medveďa, rysa a vlka. Zároveň poskytuje priaznivé podmienky pre život svišťa i kamzíka vrchovského tatranského. Významnými hniezdičmi v území sú napríklad orol skalný, orol krikľavý, včelár obyčajný, hlucháň, tetrov a ďalšie. Na území NP Nízke Tatry je k dispozícii takmer 1000 km turistických chodníkov, ktoré prechádzajú najzaujímavejšími časťami pohoria. Po hlavnom hrebeni prechádza Cesta hrdinov SNP, ktorá sa tiahne naprieč celým Slovenskom. Počas leta a zimy územie ponúka bohaté možnosti pre mnohé športové aktivity, turistiku, paragliding, bezmotorové lietanie či splavovanie riek, lyžovanie a beh na lyžiach.

 

PR Meandre Hrona – geomorfologicky, botanicky, krajinársky a esteticky významné územie s ojedinelou sústavou meandrov horného toku Hrona, s podmáčanými lúkami a výskytom chránených a zriedkavých rastlinných druhov. PR Martalúzka – prírodná rezervácia vyhlásená za účelom ochrany krajinársky hodnotného územia so skalným amfiteátrom a zachovanými vzácnymi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami.

 

PR Pohorelské vrchovisko - zachované vrchovisko na Horehronskom podolí s výskytom chránených rastlín. Predstavuje veľmi vzácne, u nás sa vyskytujúce vrchoviskové rastlinné spoločenstvá, ktoré majú svoje optimum v severnej eurosibírskej oblasti.

 

Národný park Muránska Planina

 

sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria a predstavuje geomorfologicky významné krasové územie. Jeho jadro tvorí vápencovo - dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom je Fabova hoľa (1439 m n. m.). V území je zaevidovaných viac ako 150 významnejších nesprístupnených jaskýň, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže, bralá a pod. Príroda Muránskej planiny je bohatá na vzácnea málo pozmenené spoločenstvá rastlín a živočíchov s viacerými reliktnými a endemickými druhmi. Rastlinstvo národného parku sa radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske i subalpínske druhy. Rastie tu viac ako 90 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov a niekoľko reliktov. Najznámejší je miestny paleoendemit lykovec muránsky. Živočíšstvo sa vyznačuje bohatstvom západokarpatských montánnych a submontánnych zoocenóz, vrátane zástupcov reliktných i endemických foriem živočíchov.

 

NPR Zlatnica – vyhlásená v roku 1993, za účelom ochrany zachovaných lesných spoločenstiev s výskytom významných chránených a zriedkavých rastlinných druhov. V jej území sa nachádza prírodná pamiatka 150 m dlhá a 34 m hlboká inaktívna fluviokrasová jaskyňa..

 

NPR Veľká Stožka - prezentuje mimoriadne zachovalé pralesovité porasty na krasovom podloží. Lesné fytocenózy vytvárajú pestrú mozaiku od bučín po reliktné dealpínske a smrekovcové boriny. Významný je výskyt reliktných a endemických  druhov. NPR je významnou lokalitou výskytu dravého vtáctva.

 

PR Mašianske skaly - prírodná rezervácia s prirodzene preriedenými lesnými porastmi na bralnatom dolomitovo-vápencovom substráte, s výskytom chránených druhov rastlín. Hlavným dôvodom ochrany je zachovanie prirodzených lesných spoločenstiev s prvkami reliktného charakteru.
 

PR Zlatnianske skaly - krajinársky hodnotná lokalita s výhľadmi na masív Nízkych tatier,  na zachovaných lesných spoločenstvách, s prvkami reliktného charakteru a výskytom významných a zriedkavých druhov fauny a flóry.

 

PR Fabova Hoľa - územie predstavuje cennú prírodovednú lokalitu s výskytom vzácnych lesných spoločenstiev chránených druhov fauny a zároveň predstavuje jednu z krajinných dominánt Slovenského rudohoria, s charakteristickým podhôľnym až vysočinovým reliéfom.

 

PR Bacúšska Jelšina – prírodná rezervácia vyhlásená za účelom ochrany mimoriadne cenných a zachovaných smrekovo-jelšových porastov na prechodne zaplavovanej zníženine.

 

Kráľova hoľa – najvyšší vrch východnej časti Kráľovohoľských Tatier v nadmorskej výške 1946 m n. m.. Najviac vyhľadávaný vrchol, opradený povesťami a ospevovaný básnikmi, s rozsiahlym a veľmi pôsobivým výhľadom. Je prameniskom a zároveň rozvodím najväčších slovenských riek- Váh, Hron, Hnilec a Hornád. Od roku 1960 sa na vrchole týči televízny vysielač, ktorý sa stal jej dominantou.

 

Kráľova skala – juhovýchodný skalný predvrchol Kráľovej hole, s hrebienkom z veľkých blokov kryštalických bridlíc, zarastajúci kosodrevinou a s výhľadmi na okolitú krajinu.

 

Andrejcová - vrch v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, v nadmorskej výške 1519,5 m.n.m. Poľana Andrejcovej je najkrajším úsekom hrebeňa a z jej vrcholu sa otvárajú krásne výhľady do okolitej krajiny. V sedle, západne od Andrejcovej, sa nachádza zrubová turistická útulňa. 

 

Orlová - výrazná kužeľovitá hora v masíve Kráľovej hole, majestátne sa týčiaca nad horehronským podolím, v nadmorskej výške 1840 m n.m. poskytuje široký rozhľad na okolitú krajinu. Vrcholové partie sú trávnaté, pričom svahy a okolie vrcholu sú posiate rulovými skalami bizardných tvarov. Neďaleko vrchola je postavený symbol slovenského národa - slovenský dvojkríž (viditeľný voľným okom z údolia Hrona)

 

Vodopád pod Orlovou - krajinársky príťažlivý vodopád pod úpätím hrebeňa Nízkych Tatier a masívom vrcholu Orlová (1840 m.n.m), nad obcou Pohorelá.

 

Ždiarske sedlo - turisticky dôležité sedlo v nadmorskej výške 1473,3 m n.m., tvorí priechod cez hlavný hrebeň Kráľovohoľských Tatier z Pohorelej do Liptovskej Tepličky. Sedlo tvorí plytká trávnatá poľana a v južnom svahu na hranici lesa, pri chodníku do Pohorelej sa nachádza prameň vody.

 

Prameň Hrona – vyviera na úpätí Kráľovej hole, juhovýchodne od sedla Besník, v nadmorskej výške 934 m n.m.. Hron je druhou najväčšou riekou Slovenska s dĺžkou 298 km.

 

Prameň Boženy Němcovej – objavený v r. 1813, so studenou, slabo mineralizovanou vodou s výdatnosťou 1,5 l za minútu. V minulosti ho navštevovala Božena Němcová, v sprievode G.K.Zechentera Laskomerského, podľa ktorej dostal prameň názov. V 19. storočí tu boli vybudované kúpele.

 

Besník – sedlo na rozhraní troch geomorfologických celkov: Nízke Tatry, Horehronské podolie a Spišsko-gemerský kras, zároveň lokalita v ktorej sa stretávajú Národný park Nízke Tatry,  Národný park Slovenský raj a Národný park Muránska planina. Jeho názov odzrkadľuje poveternostné podmienky – silný vietor a v zime snehové záveje.

 

 

Kultúrno-historické

 

Coburgovský kaštieľ –  kaštieľ budovaný rodom Coburgovcov, s priľahlým poľovníckym zámočkom a historickým parkom. V jeho blízkosti sa v minulosti nachádzala súkromná coburgovská vlaková stanica.

 

Múzeum zvoncov a spiežovcov – súkromná zbierka Mikuláša Gigaca v súčasnosti obsahuje približne 2000 zvoncov a spiežovcov - zvončeky pre ovečky i veľké zvonce pre kravy i kone, plecháče i spiežovce s krásnym zvonivým hlasom. Je umiestnená v starej rodičovskej drevenici spolu s ďalšími predmetmi.

 

 

Technické

 

Telgártska slučka – Telgártsky viadukt, Chmarošský viadukt - jedinečná železničná trať spájajúca západnú a strednú časť Slovenska s východnou. Jej najzložitejší úsek Červená Skala - Margecany, je typickou horskou stavbou, patriacou medzi najkrajšie a technicky najnáročnejšie na Slovensku. Najexponovanejší úsek trate vedie z Telgártu tzv. "telgártskou slučkou" za Besnické sedlo. V hornej časti slučky prekonáva trať údolie 22 metrov vysokým a 86 metrov dlhým železobetónovým viaduktom so sklonom trate 17 0/00 - Telgártsky viadukt a trať pokračuje 18 metrov vysokým kamenným viaduktom cez dolinu Chmaroška – Chramošský viadukt. Na tomto 12 km úseku pod Besnickým sedlom trať prekonáva výškový rozdiel 172 metrov. Tajch Bacúch – pozostatky zaujímavej údolnej priehrady, ktorá v minulosti slúžila na akumulovanie vody, čím umožňovala zvýšiť prietok na rieke Hron, kde boli pripravené plte s drevom, následne splavované až do Banskej Bystrice.

 

Vysoká pec vo Vaľkovni - pozostatky vysokej pece Coburgovského – Pohorelského železiarenského komplexu, najväčšieho výrobcu surového železa, ocele a plechu v 19 storočí, v Gemerskej župe. Pylón v Pohorelskej Maši – výrobok Pohorelských železiarni, venovaný Ferdinandovi Maximiliánovi Coburgovi (Ferdinandovi bulharskému) majiteľovi Pohoreľského želieziarenského komplexu.

 

Náučné chodníky a turistické chodníky:

 

NCH Bacúch-Boca- obojsmerný, letný, peší náučný chodník, tematicky zameraný na poznávanie prírody a banskej histórie územia. Trasa je dlhá 14 km s prevýšením 690 m.

 

NCH Stožky - sa nachádza v samotnom srdci národného parku Muránska planina. Prechádza cez dve národné prírodné rezervácie (Malá a Veľká Stožka), ktoré sú typické najmä mohutným bralným reliéfom. Chodník je dlhý 6,5 km s prevýšením 150 m.

 

najznámejšie turistické trasy

 

• Rudná magistrála v Slovenskom Rudohorí (červená)

• Cesta hrdinov SNP po hrebeňoch Nízkych Tatier (červená)

• Braväcovo – Beňuška („Käčka“) – Čertovica (zelená)

• Bacúch rázcestie – Bacúšska dolina – Jánov grúň – Bacúšske sedlo (modrá)

• Polomka –Bukovinka – Zadná hoľa (zelená)

• Polomka – Horný kopec – sedlo Fabovej hole – Fabova hoľa (zelená)

• Závadka nad Hronom - Oravcová (modrá)

• Závadka nad Hronom - Burda – Fabova hoľa (modrá)

• Heľpa – sedlo Priehyba – Čierny Váh (modrá)

• Pohorelá – Andrejcová (modrá, žltá)

• Pohorelá – Ždiarske sedlo – Liptovská Teplička (modrá)

• Šumiac – Predné sedlo – Vyšné sedlo – sedlo Snehová jama – Kráľova hoľa (modrá)

• Telgárt - Havrania skala – Kráľova skala- Kráľova hoľa (zelená)

 

 

MOŽNOSTI ZIMNEJ TURISTIKY:      lyžiarské strediská

 

• Polomka – Bučník  - 1600 metrov,

• Závadka nad Hronom - 800 metrov

• Heľpa - 450 metrov

• Pohorelská Maša - 1300 metrov
• Telgárt - 600 a 1500 metrov