Územie Verejno–súkromného partnerstva

 

Horehron tvoria katastrálne územia obcí Beňuš, Braväcovo, Bacúch, Polomka, Závadka nad Hronom, Heľpa, Pohorelá, Vaľkovňa, Šumiac a Telgárt. Obce sú združené v Mikroregióne Horehron, ktorý svojou rozlohou zaberá približne 470 km². Počet obyvateľov žijúcich v spomínanom území je 16 800.

 

Samotné územie disponuje vysokým prírodným a územným potenciálom (Národný park Nízke Tatry, Národný park Muránska planina, Národný park Slovenský raj), ktorý je možné celoročne využívať pre miestne hospodárstvo, ale aj vo forme  turistiky, cykloturistiky, poznávacieho turizmu, splavovania rieky Hron alebo zjazdového či bežkárskeho lyžovania.   Kultúrno-historický, ľudský potenciál a silný vzťah k ľudovým tradíciám je prezentovaný na veľkom množstve kultúrnych podujatí, z ktorých najznámejšie sú Horehronské dni spevu a tanca (Heľpa), Oslavy Zvrchovanosti SR (Šumiac), Ozveny staroslovienčiny z pod Kráľovej hole (Telgárt), Folklórny festival Biele Handle (Braväcovo) a Svätojánska noc plná hudby (Pohorelá).

 

História územia

 

V 13. storočí hospodársky vývoj Horehronia ovplyvnila nemecká kolonizácia. Náleziská vzácnych kovov a železa a s nimi súvisiace baníctvo po stáročia podmieňovali hospodársko-spoločenský vývoj oblasti. Baníctvo predstavuje v tejto oblasti významný ekonomický a sociálny faktor, s ktorým úzko súvisí rozvoj osobitých prejavov baníckej ľudovej kultúry.

 

V 15. - 16. storočí zasiahla územie Horehronia kolonizácia na valaskom práve. Pastiersky ľud sa osídľoval najmä v riedko osídlených, vyššie položených oblastiach na rozľahlých podhorských lúkach, ktoré poskytovali vhodné podmienky pre rozvoj salašníckeho spôsobu chovu oviec. Priniesli nové kultúrne prvky a systém hospodárenia, ktoré v novom prostredí zdomácneli a stali sa súčasťou slovenskej pastierskej kultúry.

 

V 16. storočí a neskôr osídľovali územie slovenskí a nemeckí kolonisti, utekajúci pred Turkami. Vzniklo tu viacero drevorubačských osád, nazývaných Handle. V oblasti Brezna a okolia sa nachádzali hámre na spracovanie železnej rudy. Pracovali v nich najmä obyvatelia Pohorelej a Závadky nad Hronom. Vzniklo tu viacero banských obvodov (jedným z nich bol 2. obvod: Bacúch, Beňuš, Polomka).

 

V 19. storočí sa zásoby začali vyčerpávať. Stáročné tradície železiarskej výroby sa prejavili na predmetoch používaných v robotníckych domácnostiach, napr. liatinové panvice, trojnožky na varenie, železné kliešte na prípravu vianočných oblátok, rôzne ozdobné predmety, a tiež liatinové kríže na hroboch, ktoré miestnym cintorínom dodávajú osobitý vzhľad. Obyvatelia Horehronia sa zapájali do revolučného hnutia na Horehroní a aktívne sa zúčastnili SNP. Významnú úlohu v SNP zohrala obec Telgárt v bojoch povstalcov. Nemci obec 5. 9. 1944 dobyli a vypálili (zhorelo 260 domov) a zavraždili niekoľko obyvateľov. Povstalci následne dobyli obec späť.

 

História jednotlivých obcí (pdf ) TU